"Jezuiti ... sú jednoducho rímskou armádou pre pozemskú suverenitu sveta v budúcnosti, s rímskym pápežom pre cisára ... to je ich ideál ... Je to jednoduchá túžba po moci, špinavom pozemskom zisku, nadvláde - niečo ako univerzálne poddanstvo s nimi [tj jezuitmi] ako pánmi - to je všetko, čo zastávajú. Možno ani neveria v Boha. " (1880) Fjodor Dostojevskij (1821-1881; ruský prozaik)

„Domnievam sa, že ak budú zničené slobody tejto krajiny - Spojených štátov amerických, bude to kvôli jemnosti rímskokatolíckych jezuitských kňazov, pretože sú najšikovnejšími a najnebezpečnejšími nepriateľmi občianskej a náboženskej slobody. Vyvolali väčšinu vojen v Európe. “ Markíz de LaFayette (1757-1834; francúzsky štátnik a generál; slúžil v kontinentálnej armáde pod generálom Georgeom Washingtonom.)

„... [jezuiti] sú tajnou spoločnosťou, akýmsi slobodomurárskym rádom so super pridanými vlastnosťami revolučnej hanebnosti a tisíckrát nebezpečnejšími. Nie sú to len kňazi alebo kňazi jedného náboženského vyznania; sú to obchodníci a právnici, redaktori a muži akéhokoľvek povolania, ktorí nemajú žiadny vonkajší znak (v tejto krajine [tj. USA]), ktorý by bolo možné uznať; sú vo vašej celej spoločnosti. Môžu predpokladať akýkoľvek charakter, anjelov svetla alebo služobníkov temnoty, aby dosiahli svoj jeden veľký cieľ, službu, na ktorú sú vyslaní, bez ohľadu na to, aká služba je. “ Samuel Morse (1791-1872; americký vynálezca telegrafu; autor knihy Zahraničné sprisahanie proti slobodám USA)

"Jezuiti sú vojenskou organizáciou, nie náboženským rádom." Ich náčelník je generálom armády, nie iba otcovským opátom kláštora. A cieľom tejto organizácie je moc - sila v najdespotickejšom cvičení - absolútna moc, univerzálna moc, moc ovládať svet vôľou jediného muža [t. J. Čierneho pápeža, generálneho predstaveného jezuitov]. Jezuitizmus je tým absolútnym despotizmom: a zároveň najväčším a najhroznejším zneužívaním ... [Vrchný] generál jezuitov trvá na tom, aby bol pánom, suverénom nad panovníkom. Kdekoľvek sú jezuiti prijatí, budú pánmi, čo to bude stáť ... Každý čin, každý zločin, nech je akokoľvek ukrutný, je záslužnou prácou, ak je spáchaný v záujme Spoločnosti jezuitov alebo na príkaz [predstaveného] Generál. ” -Napoleon I (Napoleon Bonaparte; 1769-1821; cisár Francúzov)

Jezuitský rád (jedna z hlavných politických zložiek pápežského Ríma) nekontroluje len svojich jezuitských „vojakov“, ale aj samotné pápežstvo, mocných a bohatých maltézskych rytierov, rytierov vyššieho stupňa Kolumbovho a najvyššieho stupňa slobodomurárstva. . Jezuiti, „majstri politiky“, majú celkom „dobrú povesť“ o infiltrácii a rozvracaní vlád. Kanadský historik J.E.C. Shepherd nám hovorí o vylúčení jezuitov (kvôli ich politickým intrigám) vo svojej knihe The Babington Plot: Jezuitské intrigy v alžbetínskom Anglicku (1987): „V rokoch 1555 až 1931 bola Ježišova spoločnosť [tj jezuitský rád] vylúčená z najmenej 83 krajín, mestských štátov a miest za to, že sa zaplietla do politických intríg a podvratných zápletiek proti blahu štátu, podľa záznamov renomovaný jezuitský kňaz [tj Thomas J. Campbell]. … Prakticky každý prípad vyhostenia bol kvôli politickým intrigám, politickej infiltrácii, politickému rozvratu a podnecovaniu k politickému povstaniu. “ (1987; strana 12)

M.F. Cusack (bývalá mníška z Kenmore; autor Čierneho pápeža; 1896) nám hovorí o pápežskej a jezuitskej „politike“ v nasledujúcich dvoch citátoch z jej knihy: „... Jezuiti sú jediným náboženským rádom v rímskej cirkvi ..., ktorý ležal pod zákazom [„ bieleho “] pápeža alebo ktorý bol kvôli zasahovaniu do politiky vyhostený z akejkoľvek krajiny. Preto môžeme očakávať, že zistíme, že získanie politickej moci je hlavným rysom plánov Spoločnosti [Ježiša - tj. Jezuitského rádu]. “ (Čierny pápež; 1896)