EU - od roku 2027 zavedie daň z oxidu uhličitého na fosílne palivá používané v cestnej doprave
„Fit for 55“: Rada a Parlament dosiahli predbežnú dohodu o systéme obchodovania s emisiami v EÚ a Sociálnom klimatickom fonde
Rada a Európsky parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o dôležitých legislatívnych návrhoch balíka „Fit for 55“, ktorý ďalej zníži emisie a vyrieši ich sociálne vplyvy. Dohoda je predbežná až do formálneho prijatia v oboch inštitúciách.
Dohoda o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami a Sociálnom klimatickom fonde je víťazstvom pre klímu a európsku klimatickú politiku. To nám umožní splniť ciele v oblasti klímy v hlavných odvetviach hospodárstva a zároveň zabezpečiť účinnú podporu najzraniteľnejších občanov a mikropodnikov pri prechode na zmenu klímy. Teraz môžeme s istotou povedať, že EÚ splnila svoje sľuby s ambicióznymi právnymi predpismi, čo nás stavia do popredia globálneho boja proti zmene klímy.-
Marian Jurečka český minister životného prostrediaSystém obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS) je trh s uhlíkom založený na systéme limitov a obchodovania s emisnými kvótami pre energeticky náročné odvetvia a sektor výroby energie. Ide o hlavný nástroj EÚ pri riešení znižovania emisií, ktorý pokrýva približne 40 % celkových emisií CO2 v EÚ. Od jej zavedenia v roku 2005 sa emisie v EÚ znížili o 41 %. Dnes dosiahnutá dohoda robí systém ambicióznejším, aby sa ešte viac znížili emisie.
EU ETS pre budovy a cestnú dopravu a palivá pre ďalšie sektory - Rada a Parlament sa dohodli na vytvorení nového samostatného systému obchodovania s emisiami pre sektor budov a cestnej dopravy a pohonných hmôt pre ďalšie sektory, aby sa zabezpečilo nákladovo efektívne zníženie emisií v týchto sektoroch, ktoré bolo doteraz ťažké dekarbonizovať. Nový systém sa bude vzťahovať na distribútorov, ktorí dodávajú palivá do budov, cestnej dopravy a niektorých ďalších odvetví. Časť príjmov z aukcií sa použije na podporu zraniteľných domácností a mikropodnikov prostredníctvom špeciálneho sociálneho klimatického fondu.
Spoluzákonodarcovia sa dohodli, že systém sa spustí v roku 2027. Lineárny redukčný faktor bol stanovený na 5,15 od roku 2024 a 5,43 od roku 2028. Rada a Parlament sa dohodli na aukcii ďalších 30 % objemu aukcie na prvý rok od spustenia. systému, aby fungoval hladko („predzásobenie“).
Dohoda rozširuje rozsah systému na palivá používané v určitých priemyselných odvetviach. V dôsledku toho sa dohodlo, že sa zodpovedajúcim spôsobom zvýši veľkosť sociálneho klimatického fondu.
Spoluzákonodarcovia sa dohodli na dočasnej možnosti členských štátov oslobodiť dodávateľov od odovzdávania kvót do decembra 2030, ak podliehajú uhlíkovej dani na vnútroštátnej úrovni, ktorej úroveň je rovnaká alebo vyššia ako aukčná cena za kvóty v nový systém obchodovania s emisiami.
Zavedú sa zjednodušené požiadavky na monitorovanie a overovanie pre malých dodávateľov palív.
V prípade, že ceny energií budú mimoriadne vysoké, štart nového ETS sa odloží až do roku 2028.
Po spustení systému, ak cena kvót za určité obdobie presiahne 45 EUR, budú uvoľnené ďalšie kvóty, čím sa zvýši ponuka na trhu.
Plán únie môže ešte viac prehĺbiť sociálne nerovnosti
Európska únia by rozšírila systém ETS, čo je daň z oxidu uhličitého, aj na obyvateľstvo a účastníkov cestnej premávky, ale to všetko spôsobuje vážne problémy, uvádza Politico . EÚ si predtým stanovila cieľ, že krajiny bloku budú do roku 2050 uhlíkovo neutrálne, a ako ďalší krok k tomu sa zameriava na dva najťažšie dekarbonizované segmenty, vykurovanie domácností a verejnú dopravu.
Podstatou systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS = Emissions Trading System) je, že emitenti skleníkových plynov musia kupovať kvóty oxidu uhličitého, a preto ich EÚ nabáda k znižovaniu úrovne oxidu uhličitého. Rozšírenie tohto na populáciu je ETS2. (Predseda vlády Viktor Orbán predtým hovoril o systéme ako o klimatickej dani , ktorá podľa neho povedie k vážnym konfliktom v Bruseli.)
Dodatočné náklady by podľa odhadov Európskeho parlamentu povzbudili obyvateľov, aby viac dbali na správnu izoláciu svojich domovov, ako aj na prechod na elektromobily a verejnú dopravu. Pohonné látky by boli zdanené maximálne 10 eurocentmi na liter.
Natrhnutá vrstva by sa ďalej trhala
To všetko podľa kritikov plánu vytvára ešte ťažšiu situáciu pre najchudobnejších, ktorí väčšiu časť svojich príjmov míňajú na energie – kúrenie a palivo. Majú tiež menej príležitostí prejsť na udržateľnejšie alternatívy.
Náladu sa snažil schladiť podpredseda Európskej komisie (EK): „Garantujem, že systém ETS2 nezaťaží ľudí v ťažkých situáciách,“ povedal Frans Timmermans, ktorý je zároveň šéfom Green Deal, t. klimaticky neutrálny projekt únie .
Pre ekonomicky zraniteľnejšie domácnosti EÚ vytvára sociálny klimatický fond s 86,7 miliardami eur, ktorý vstúpi do platnosti v roku 2026 – len jeden rok pred uhlíkovou daňou, čo je podľa kritikov príliš málo času.
Podľa aktivistov proti chudobe je rámec na jednej strane nedostatočný, na druhej strane poukazujú na jednu zo slabých stránok systému, ktorou je, že každý členský štát, ktorý má z fondu prospech, rozdeľuje prostriedky sám. , čo znamená, že nie je isté, že sa dostane na správne miesto v každom prípade, a preto existuje obava, že zraniteľní niektorí ľudia budú vynechaní z okruhu podpory.
Prechod na ekologickú dopravu a vykurovanie môže viesť k značným úsporám na účtoch za energiu, ale kúpa udržateľnejšieho auta s alternatívnym pohonom alebo modernizácia energie v domácnostiach, napríklad inštaláciou tepelného čerpadla, si vyžaduje značné dodatočné náklady, ktoré veľmi široký segment európskej populácie si nemôže dovoliť.
povedala Sabrina Iannazone, predstaviteľka Európskej siete proti chudobe.
A Sara Matthieu, poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Zelených, sa zamyslela nad Timmermansovými slovami, že „bude veľmi ťažké vyhnúť sa tomu, aby najchudobnejšie domácnosti boli oslobodené od platenia dane z oxidu uhličitého“. Upozornil, že len vo flámskom regióne Belgicko sa na nákladoch na rekonštrukcie ročne spáli 4-6 miliárd eur.
Peniaze by sa mali rozdeľovať cielene .
Bolo by vhodné, keby 100 percent príjmov z ETS2 bolo určených pre nízkopríjmové obyvateľstvo, čím by sa znížili sociálne problémy spôsobené daňou.
- povedal Vlasis Oikonomou, vedúci Európskeho inštitútu pre energetickú a klimatickú politiku.
Ako príklad uviedol stredoeurópsky región, kde veľká časť obyvateľstva bojuje o to, aby si mohla vykurovať uprostred neúmerných cien energií .
(Titulná fotografia: Beata Zawrzel / Getty Images)
