Vláda SR schválila dlhodobú Vízu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 (Slovensko 2030). Vznik dokumentu bol podmienený pristúpením Slovenska k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie spojených národov. Je to dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja štátu, na ktorú nemá vplyv politický volebný cyklus. Má zlepšiť predvídateľnosť verejných politík, efektívnosť využívania verejných zdrojov i stabilitu podnikateľského prostredia. Slovensko 2030 okrem toho, že je základným implementačným dokumentom Agendy 2030 za Slovenskú republiku, plní tiež úlohu Národnej stratégie regionálneho rozvoja.

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
Európskej únie, koncepcia nadväzuje na európske strategické dokumenty „Ďalšie kroky pre  
udržateľnú európsku budúcnosť“a „Revíziu Európskeho rozvojového konsenzu“,predstavené Európskou komisiou v novembri 2016.  
Dňa 19. novembra 2019 vyšla prvá, nezávislá, kvantitatívna správa o pokroku  
dosiahnutom Európskou úniou a jej členskými štátmi pri napĺňaní cieľov udržateľného  
rozvoja Agendy 2030. Správu 2019 Europe Sustainable Development Report – Towards a  
strategy for achieving the Sustainable Development Goals in the European Union  
pripravili spoločne The Sustainable Development Solutions Network (SDSN) a The Institute  
for European Environmental Policy (IEEP).  
  
EÚ a jej členské krajiny čelia najmä výzvam, ktoré sa týkajú klimatickej zmeny,  
biodiverzity, obehovej ekonomiky a zosúlaďovania životných štandardov v rámci každej  
krajiny, ako aj naprieč krajinami a regiónmi. EÚ pritom svojimi aktivitami negatívne ovplyvňuje možnosti iných krajín mimo EÚ napĺňať ciele udržateľného rozvoja (negative spilovers)najviac sa na tom podieľa sektor poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu.
 
Súčasťou stratégie pre naplnenie Agendy 2030 a prijatých záväzkov v rámci Parížskej  
dohody je aj Európska zelená dohoda (European Green Deal) .
 
Dohoda bola predstavená 11.  decembra 2019 v Bruseli a jej ciele budú právne zakotvené prostredníctvom Európskeho  
právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý bol navrhnutý v marci 2020 a zmenený v septembri  
2020. Zámerom návrhu prvého európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je začleniť cieľ  
stanovený v Európskej zelenej dohode do právnych predpisov, aby sa hospodárstvo a  
spoločnosť EÚ stali klimaticky neutrálne do roku 2050. 
 
Európska zelená dohoda ( z roku 2019) predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú  
transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Celý svet  
vrátane Európy sa bude musieť vysporiadať s čoraz častejšími a náročnejšími výzvami v  
oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Práve Európska zelená dohoda by mala  
predstavovať nástroj ako čeliť daným výzvam a premeniť ich na príležitosti. Primárnym  
cieľom Európskej zelenej dohody je zabezpečiť aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý  
klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že do roku 2050 sa čisté emisie  
skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie budú rovnať nule.
 
Dohoda si rovnako dáva za cieľ oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a zabezpečiť,  
že pripravované zmeny budú spravodlivé a inkluzívne, pričom sa nezabudne na žiadneho jednotlivca či región.  
Implementácia Agendy 2030 v podmienkach Slovenskej republiky  
Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente  
„Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ schválenom uznesením  
vlády č. 95/2016. 
Implementácia Agendy 2030 na národnej úrovni gestorsky aktuálne spadá  
pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI“).  
Externú dimenziu implementácie zastrešuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych  
záležitostí SR. Zabezpečiť udržateľný rozvoj je však možné výlučne prostredníctvom jeho 
integrácie do všetkých verejných politík.  
 
Uznesením vlády SR č. 5 z 11. januára 2017 vláda SR schválila Koncepciu  
implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí, predloženú ministrom  
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá predstavuje víziu ako Slovensko môže  
prispieť svojou zahraničnou angažovanosťou k naplneniu cieľov udržateľného rozvoja v  
globálnom meradle.  
 
V júli 2018 predstavil podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu prvú  
dobrovoľnú správu o pokroku v plnení Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj na pôde  
 
Organizácie Spojených národov (OSN)
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorý bol v tom čase  
zodpovedný za implementáciu Agendy 2030, vytvoril Radu vlády SR pre Agendu 2030 pre
udržateľný rozvoj , ktorá má zabezpečiť, že otázka udržateľného rozvoja sa stane integrálnou  
súčasťou všetkých verejných politík.
 
Dňa 12. decembra 2017 schválila Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný  
rozvoj na svojom prvom zasadnutí dokument Východiská prípravy národných priorít  
implementácie Agendy 2030. Tento materiál bol vypracovaný odborníkmi Slovenskej  
akadémie vied a predstavuje návrh piatich kľúčových tém pre rozvoj Slovenska do roku 2030.
 
 
Na jar 2018 schválila Rada vlády SR pre Agendu 2030 na svojom druhom zasadnutí  
dňa 15. mája 2018 návrh šiestich prioritných oblastí pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj v  
kontexte Slovenska. Následne bol Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030  
schválený uznesením vlády SR č. 273 z 13. júna 2018.  
V podmienkach SR bola Agenda 2030 po konzultácii s odbornou verejnosťou  
premietnutá do užšieho súboru šiestich prioritných oblastí, ktoré zohľadňujú špecifiká  
Slovenska a ktoré budú základom ďalšej strategickej a koncepčnej práce.
  
Doterajší pokrok v implementácii Agendy 2030 na Slovensku bol zhodnotený v Správe  
o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030. Cieľom  
správy, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 576/2020 zo dňa 23. septembra 2020, je podať  
informáciu o výsledkoch dosiahnutých v národných prioritách Agendy 2030 v období od ich 
schválenia v júli 2018 až do apríla 2020. Súčasťou predmetnej správy je aj informácia o  
implementácii Agendy 2030 Slovenskou republikou v medzinárodnom prostredí. Správa je  
určená všetkým, ktorí majú vplyv na rozhodnutia v oblasti udržateľného rozvoja na  
Slovensku, či už odborníkom z verejnej správy, akademického, občianskeho a súkromného  
sektoru, ako aj širšej odbornej verejnosti.  
 
Vybrané aktivity Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti implementácie Agendy 2030  
Keďže Agenda 2030 je prierezová, zasahujúca do všetkých oblastí života spoločnosti,  
Národná rada SR (ďalej len „národná rada“) sa tejto problematike implicitne venovala  
napríklad v kontexte prerokovávaných návrhov zákonov a správ, predložených do  
parlamentu. Jedna z kľúčových debát ohľadom tejto problematiky prebehla napríklad  
v januári 2021 pri prerokovávaní Správy o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie  
  
klimatickej zmeny a jej dopadov v Slovenskej republike (parlamentná tlač 398) .  
Vypracovalo ju Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR po prerokovaní petície iniciatívy  
Klíma ťa potrebuje. Cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné kľúčové  
informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dosahov na Slovenskú republiku, ako  
aj informácie o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach.  
Uznesenie k tejto správe prijala Národná rada SR 27. januára 2021.  
Samotná petícia občanov „Za klímu, za budúcnosť“ bola prerokovaná v národnej  
rade v marci 2021. Občania v nej žiadali poslancov parlamentu, aby vyhlásili klimatickú  
núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chceli, aby  
vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán a stratégiu, ako neutralitu dosiahnuť.  
  
V uznesení prijatom 31. marca 2021 národná rada okrem iného konštatuje, že si uvedomuje  
závažnosť problému klimatickej zmeny a potrebu jej prioritného riešenia a podporuje  
opatrenia vlády Slovenskej republiky na adaptáciu Slovenskej republiky na klimatické zmeny.  
Okrem toho uznesenie obsahuje aj viaceré odporúčania smerom k vláde s cieľom zníženia  
emisií skleníkových plynov a dosiahnutia uhlíkovej neutrality najneskôr v roku 2050.  
Prerokovanie petície sa tešilo značnej pozornosti médií a bolo tak dobrým príkladom  
pritiahnutia pozornosti širokej verejnosti k tejto závažnej a aktuálnej téme.
 
Výbory NR SR vytvárajú väčšinou aj pôdu pre prerokovávanie problémov s odborníkmi, ale aj predstaviteľmi  
občianskej spoločnosti a verejnosti – či už na zasadnutiach výborov, alebo na zasadnutiach  
komisií, pracujúcich pod niektorými výbormi (napr. pod Výborom NR SR pre  
pôdohospodárstvo a životné prostredie pracovala v VII. volebnom období Komisia pre  
ochranu prírody a krajiny, Komisia pre odpady a ovzdušie a Lesnícka komisia a pod Výborom  
NR SR pre hospodárske záležitosti v súčasnosti pracujú viaceré komisie, v tomto volebnom  
období napr. Komisia pre energetiku a obehové hospodárstvo ).  
 
V novembri 2020 vznikla Rada vlády SR pre Európsku zelenú dohodu , ktorá je  
poradným, koordinačným a iniciatívnym orgánom vlády SR pre otázky týkajúce sa Európskej  
zelenej dohody. Rada vlády pre zelenú dohodu koordinuje činnosť a spoluprácu ministerstiev,  
samospráv aj ostatných orgánov štátnej správy. Prerokováva kroky a sleduje pokrok v oblasti  
dosahovania strategických cieľov. Zabezpečuje aj koordináciu sektorových politík a  
monitoruje implementáciu a súlad s prechodom na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. Tvorí ju  
predseda rady, ktorým je minister životného prostredia, piati podpredsedovia, členovia rady  
a tajomník. Celkový počet členov rady s hlasovacím právom je 34. Jej prvé zasadnutie sa  
uskutočnilo 20. apríla 2021. V Rade má zastúpenie aj národná rada prostredníctvom predsedu  
Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, MVDr. Jaroslava Karahutu.  
 
Dňa 20. januára 2021 schválila vláda SR strategický materiál Vízia a stratégia rozvoja  
Slovenska do roku 2030 - dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky .  
Dokument vychádza zo 6 národných priorít Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a vytvára  
podmienky na zavedenie strategického riadenia a plánovania na všetkých úrovniach verejnej  
správy. Prostredníctvom troch integrovaných rozvojových programov – Ochrana a rozvoj  
zdrojov, Udržateľné využívanie zdrojov, Rozvoj komunít – definuje kľúčové zmeny a  
identifikuje opatrenia na dosiahnutie želaného stavu. Slovensko 2030 zároveň plní funkciu  
Národnej stratégie regionálneho rozvoja. Príprava materiálu trvala dlhší čas a podliehala  
dlhému pripomienkovaniu s rozličnými zainteresovanými subjektami. Medzi inými bola  
prezentovaná a diskutovaná aj v národnej rade 15. októbra 2019. Berúc do úvahy novú situáciu  
na európskej úrovni (schválenie Európskej zelenej dohody) aj na národnej úrovni (politické  
zmeny po voľbách v roku 2020), ako aj pod vplyvom pandémie nového koronavírusu na  
všetky oblasti spoločnosti, bola potrebná revízia pôvodného návrhu dokumentu. 

 https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=497213

Poslanci národnej rady sa zúčastňovali aj medzinárodných konferencií a seminárov  
zameraných na udržateľný rozvoj. Napríklad 30. mája 2019 sa konala medzinárodná  
konferencia Acting Together for SDGs v rámci slovenského predsedníctva 2018/2019 vo  
Vyšehradskej skupine, pod záštitou Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu  
(dnes MIRRI SR) a MZVEZ SR.
Na pôde NR SR boli tiež organizované viaceré diskusie a semináre, spolu so  
zástupcami akademickej obce, mimovládnych organizácií a iných subjektov, týkajúcich sa  
problematiky plnenia cieľov udržateľného rozvoja, napríklad:  
vedecko-popularizačná konferencia s názvom „Globálna klimatická kríza - filozofia a  
politika“ v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave,  
Filozofickým ústavom Slovenskej akadémie vied a zastúpením Friedrich Ebert Stiftung  
v SR – január 2020  stretnutie ohľadom Národného projektu AGROKRUH v júli 2020  
„Deň vidieka v NR SR (17. ročník)“ – podujatie organizoval Vidiecky parlament na  
Slovensku pod záštitou predsedu NR SR Borisa Kollára v spolupráci s Výborom NR  
SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie – september 2020.  
 
 
 
 Zdroj:https://www.minzp.sk/
 

Rada vlády pre Európsku zelenú dohodu

Európska komisia predložila 11. decembra 2019 Oznámenie COM(2019) 640 v konečnom znení „Európska zelená dohoda“

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0640&from=SK

Ústredná téma Európskej zelenej dohody je od roku 2019 pravidelnou témou Európskych rád, na ktorých sa členské štáty EÚ dohodli na dlhodobej ambícii dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Lídri zobrali na vedomie oznámenie Európskej komisie
„Európska zelená dohoda“ a vyzvali na realizáciu viacerých konkrétnych opatrení. Európska rada bude sledovať priebeh diskusií a podľa potreby predkladať strategické usmernenia. Pozornosť venovaná Európskej zelenej dohode z úrovne hláv štátov a vlád podčiarkuje jeho zásadný význam a prierezový, horizontálny charakter.

Slovenská republika v poslednom období pripravila a už aj prijala viacero strategických dokumentov, ktorých stanovené ciele reflektujú filozofiu Európskej zelenej dohody. Ide najmä o Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 „Zelenšie Slovensko“; Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, aktualizovanú Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy; Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030, Stratégiu hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 a Strategický plán rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030. V procese prípravy je rad ďalších dokumentov strategického charakteru.

Relevantné odkazy:

Článok 4 Zloženie rady

(1) Radu tvoria predseda rady, piati podpredsedovia rady, členovia rady a tajomník rady. Tajomník nie je riadnym členom rady. Celkový počet členov rady s hlasovacím právom je 34. Ak ide o ministrov, ktorí sú členmi rady, je členstvo v rade zastupiteľné štátnym tajomníkom daného ministerstva, z dôvodu neodkladných pracovných povinností ministra. Ak sa iný člen rady nemôže osobne zúčastniť zasadnutia rady, písomne poverí ním určeného zástupcu.

(2) Predsedom rady je minister životného prostredia Slovenskej republiky.

(3) Podpredsedami rady sú podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky, podpredseda vlády a minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

(4) Členmi rady sú:

  1. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky,
  2. minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
  3. minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
  4. minister zdravotníctva Slovenskej republiky,
  5. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
  6. minister vnútra Slovenskej republiky,
  7. minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
  8. minister kultúry Slovenskej republiky,
  9. minister obrany Slovenskej republiky,
  10. splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti,
  11. zástupca kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
  12. zástupca Národnej rady Slovenskej republiky,
  13. zástupca Úradu vlády Slovenskej republiky,
  14. predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky,
  15. zástupca Združenia miest a obcí Slovenska,
  16. zástupca Únie miest Slovenska,
  17. zástupca Klub 500,
  18. zástupca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
  19. prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
  20. predseda Slovenskej akadémie vied,
  21. zástupca Platformy mimovládnych rozvojových organizácií,
  22. zástupca Komory mimovládnych neziskových organizácií,
  23. zástupca Siete environmentálnych mimovládnych organizácií Ekofórum,
  24. zástupca Republikovej únie zamestnávateľov,
  25. zástupca Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení,
  26. zástupca Asociácie priemyselných zväzov,
  27. zástupca Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, bb) zástupca Združenia samosprávnych krajov SK8.


(5) Členstvo v rade je čestnou funkciou.

(6) Člen rady je povinný bezodkladne po vymenovaní poskytnúť sekretariátu svoje kontaktné údaje.

(7) Podpredsedov rady a členov rady vymenúva a odvoláva predseda rady.

(8) Členstvo v rade zaniká:

  1. odvolaním na návrh vlády,
  2. zánikom funkcie alebo výkonu funkcie, ak je výkon tejto funkcie právnym dôvodom vzniku členstva v rade,
  3. smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
  4. zrušením rady.

(9) Predseda rady môže vzhľadom na charakter prerokúvaných tém prizvať na zasadnutie rady aj ďalších zástupcov štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií a významných odborníkov z oblasti teórie a praxe. Predseda rady môže prizvať na zasadnutie rady odborníka na návrh člena rady.

(10) Prizvaní odborníci nemajú hlasovacie právo.

Slovensko víta legislatívny balík „Fit for 55“

Komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simson, ktorý predniesla dňa 26. 05. 2021 na zasadnutí výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) k aktuálnej európskej téme: „Fit for 55 package“.

Európska komisia dnes zverejnila legislatívu, ktorá má vytvoriť podmienky na zníženie emisií do roku 2030 aspoň o 55 percent. Slovensko tento spoločný európsky cieľ plne podporuje a predstavený balík považuje za veľmi ambiciózny. Za dôležitú však považuje cestu k naplneniu týchto cieľov.
Ako uviedla Kadri Simson „Fit for 55 package“ bude obsahovať napríklad tieto legislatívne návrhy:
  • Revízia smerníc o energetickej účinnosti a energii z obnoviteľných zdrojov, 
  • Posilnenie a rozšírenie systému obchodovania s emisiami,
  • Revízia smernice o zdaňovaní energie,
  • Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc,
  • Vodík a dekarbonizácia trhov s plynom,
  • Návrh nariadenia o znižovaní emisií metánu,
  • Posilnenie energetickej hospodárnosti budov.